V tomto príspevku budem rozpitvávať staré dobré rečičky niektorých reprezentantov starej školy, ktorá predáva žezlo tým novším. Novšie sú novšie hlavne kvôli pokročilej dobe, no žiaľ veľa hlúpostí nové školy preberajú od starších skúsených škôl. (stará škola = starší, skúsenejší ľudia)

Beriem na vedomie, staré školy majú mnoho skúseností. No sú to skúsenosti ich života, ich doby, ich mravov, ich zvykov, ich zlozvykov. Čo sa týka rodinnej hierarchie, žena si prešla ťažším obdobím počas histórie ľudstva, no dnes je už vari pevne na svojom mieste a bude si ho držať. Teda už len neperie, nestará sa o deti, nevarí, nežehlí ale i reprezentuje navonok, podniká, manažuje, jednoducho sa viac sebarealizuje ako človek.

Ako je na tom však dnes chlap?

Je na tom pomerne rovnako, no má o problém na viac, a to ten, že žena môže byť šikovnejšia, známejšia, odmeňovaná viac ako je on sám. A to dá chlapskému egu dosť zabrať, kým nepochopí, že to je jedno. Reči typu, nevieš sa postarať o svoju rodinu si netreba moc všímať (nie v prípade, že chlap maká a nepovaľuje sa niekde).

Čo ma však oveľa viac irituje?

Chlapi si prenechávajú to staré hrdzavé žezlo. Nech sa páči: spomínané rečičky starej školy. Poriadny chlap fajčí, chľastá, má rád ženy (mnoho žien), pri bežnej komunikácii používa bohato vulgarizmy, konzumuje mäso (kašle na zdravé stravovacie návyky), vyzná sa v mašinách či sleduje šport (je najlepší rozhodca a má rád prognózovanie). V prípade, že niečo z toho nespĺňa súčasný mladík, stará škola akoby mu nerozumela. Človek je však sociálny tvor a chce niekam patriť. Ak nevidí iné skupiny ako spomínam, prispôsobí sa. Aj preto sa počas socializácie z toľkých detičiek (chlapčekov) stávajú len ďalší zástancovia „starej školy“… Česť výnimkám starej i novej školy.

Platí tu pravidlo: Stáva sa z nás taký človek (taký muž, taká žena), z akého prostredia prichádzame.